Dr. Kelemenn mi povedal, že existujú dve pravidlá, jedno je „dobrý pocit“ a druhé „nesmie bolieť“. V mojom prípade je to väčšinou takto. Väčšinou preto, lebo niekedy si všimnem, že hoci sa pri masáži cítim dobre, môže to byť zároveň aj napätie, ktoré hraničí s bolesťou. Nie veľká bolesť, ale hraničná. A ja sa pri tom pozorujem. Zo svojho tela dostávam informáciu, že je tam evidentne napätie, pretože zuby mám posunuté doprava, sú asymetrické a evidentne cítim prestavbu a nie je na tom nič zlé. Niekedy mám v zube sem-tam pocit pulzovania. Napadlo mi, že sa vás opýtam, či je to v poriadku. Viem však, že je to v poriadku. Keď cvičím svoje telo a hýbem svalmi, ktorými som predtým nehýbala, alebo len zriedkavo či trochu, tiež cítim v týchto častiach tela trochu nepríjemné pocity. Cítim sa ako. A potom som s týmito pocitmi bola a dostala som sa do toho. Je to veľmi vzrušujúce. Mení sa to, raz je nosenie príjemnejšie, inokedy menej. Ale tak je to aj s inými pohybmi tela a viem, že existuje vnútorný hlas, ktorý sa ma niekedy snaží odradiť od väčších zmien a vymýšľa si rôzne výhovorky. Tie je dobré potlačiť už v zárodku a usmiať sa na ne. Čítala som knihu Naše zuby od Michela Montauda, bolo to skvelé čítanie, ďakujem! A prečítala som si knihu Dia Magie der Mundhöhle od Dr. Silke Waggershauserovej. Tá sa mi tiež dobre čítala. Vďaka za všetky tieto informácie.
Aby som zhrnula svoje 6-dňové zážitky: páči sa mi to, čo zažívam.
